Spiaca kráska (4. kapitola)

Jasný záblesk, ktorý sa prehnal jeho tvárou, oslnil po chvíli celú izbu, ktorá sa prebúdzala zároveň s Charlesom Cordellom. Neznáša skoré vstávania, asi ako každí, ale dnes bez rozmýšľania prevesil svoje nohy cez pelesť postele a tradične si prešiel hustými vlasmi. Po ránu to nebol oslnivý pohľad, ale jeho prvé kroky smerovali práve k zrkadlu, kde sa na seba pohŕdavo pousmial, vyčistil si zuby, upravil svoje vlasy a nedočkavo čakal, kým mu jedna zo sestričiek prinesie raňajky. Zahľadel sa na posteľ, na ktorej stále ležal tretí spis, bol zo všetkých najtenší, ale nikdy pred tým to neurobil, že si svoju prácu nechával na druhý deň. Na malú chvíľu prepadol pocitu, že starne a tento krát sa oslnivo zahľadel a usmial na malú oranžovú guľu, ktorá práve pretínala svojimi lúčmi neďaleké hory. Bolo len osem hodín ráno, vonku sa umelecky vtáčiky pohrávali so svojimi hláskami, no cítil, ako teplo z poza okna dolieha na jeho myseľ. Po chvíli sa ozvalo jemné klopnutie na dvere, malá sestrička, ktorej mohlo byť niečo cez tridsať, vstúpila, zadívala sa na siluetu, postavenú pri okne, ktorá sa jej javila ako anjel zoslaný z nebies.

- Ďakujem, ste milá...

Sestrička bez slova odišla, a položila strieborný tácku s chlebíčkami, pomarančovým džúsom, a jablkom na posteľ. Neprítomne sa pozeral na striebornú tácku, ktorá vrhala jasný oválny záblesk po jeho tvári. Podišiel k nej a začal raňajkovať, pričom do druhej ruky uchopil tenký žltý spis Caroline Theronovej. Napil sa džúsu, tvárou mu prešiel trpký ston, na chlebíčky sa ani nepozrel a zahryzol do zeleného jablka. Prevrátil prvú stránku, na ktorej stálo psychologický profil Caroline Theronovej, bolo tam plno vecí, ktoré už dovtedy vedel, podľa skromného počtu strán usudzoval, že to čo hľadá bude úplne na konci. Bola tam stručná správa Matta Galcolma zo dňa 27. júna 2004. Bol jeden z prvých, ktorý ju takpovediac prebrali k životu, alebo podľa domnievajúcich sa policajtov z post traumatického šoku vyvolaného bližšie neuvedeným trestným činom. A to bol ten problém, bol to trestný čin? Bola tam cudzia krv, ale..., na začiatok mu pripadalo, že je tu až príliš otázok a málo odpovedí. Bolo to tesne pred podávaním obedňajších porcií, bola nedeľa, a každí z pacientov dostal svoj podiel podľa stanovenej kategórie stravovania sa. Matt Galcolm bol na pravidelnej vizite, kontrolovanie mozgových a srdcových vĺn, pulz, viečka, reflexy, ak hovoríme o osobe, ktorá sa momentálne nenachádza v kóme. Vysoký muž, ktorý o dva roky mal odísť do dôchodku a užívať si slnečného počasia vo svojej chalupe v Derry, pristúpil na pohľad chladnému telu mladej dievčiny, ako každý iný deň aj tento krát sa pozrel na stav jej alfa vĺn, ktoré jemne kolísali ako pereje na pokojnej rieke. Zúfalo si povzdychol, hlava mu na chvíľu klesla a šedivé vlasy mu zakryli oči. Poberal sa už k odchodu, kým zbadal, ako sa jej viečka ospalo dvíhajú a otvárajú cestu jasne modrým očiam, ktoré sa blysli ako vianočné pozlátka. Otvárali a zatvárali sa čoraz rýchlejšie a častejšie až kým si neprivykli na denné svetlo. Doktor okamžite zavolal hlavnú sestru, pribehol k lôžku, na moment len hľadel do tej nebeskej krásy, prebehol svojim ukazovákom pred jej zrakom a ona ho verne nasledovala svojim pohľadom. Žila a to bolo v tom momente najdôležitejšie.

Od tej doby síce žila, ale len prežívala hlboko uzavretá vo svojej mysli. Jedla, pila, vykonávala sociálne potreby, ale v očiach doktorov, ktorý sa ju pokúšali liečiť naďalej umierala.

... a potom ťa previezli sem, lebo dúfajú, že tu umierať nebudeš...

Charles pozeral na poslednú stranu, kde sa nachádzal psychologický profil Caroline Theronovej. Prvá diagnóza stanovená ešte v nemocnici v Marylande hovorila o dočasnej kóme a strate pamäti, ale už vedel, že táto správa nie je pravdivá. Diagnózu, ktorú stanovil doktor Morrow s niekoľkými ďalšími poradcami naznačovala, že by sa mohlo jednať o katatonické stavy, s možným sklonom k samovražde. Na konci stránky bola poznámka vyznačená výraznou červenou farbou. Možné iné príznaky choroby sa môžu potvrdiť, ale vzhľadom k situácii sa naprosto vylučujú. Tým vylučujú myslel, že Caroline od doby od kedy ju našli stále žije, a možno aj stále žila vo svojom malom svete, kde možno blúdi, ako Malý princ a snaží sa nájsť svoju planétu s kvetinkou, i keď chudobnú, ale predsa len svoju.

V prázdnej izbe sa prehnal zúbožený povzdych, ktorý akoby hovoril ...ako ti mám pomôcť?..., ako ti mám nájsť tvoju planétu? Vedel, že to nebude jednoduché, katatónia patrí medzi tie choroby, ktoré vylučujú komunikáciu medzi pacientom, do úvahy prichádzajú len správne slová a možnosť vyvolať spomienky, ktorých sa môže zatemnená myseľ pacientky chytiť a potom len dúfať, že ich nikdy nepustí. Musel ju vidieť, ale ešte nie s ňou hovoriť, musel nájsť jej minulosť, musel nájsť jej spomienky..., chcem nájsť tvoju planétu, ver mi...