Galaxie Team
GALAXIE
Soňa, čtvrtek 28.3.2024, 12:26:49
Spiaca kráska (5. kapitola)

Spiaca kráska (5. kapitola)

Madelaine Stowe stále žije a to čo v sebe ukrývala celé roky sa práve prebúdza.
 

Obloha bola jasná a modrá, slnko už stálo nad dlhými topoľmi a osvetľovalo zvraštenú tvár doktora Cordella. Budova, v ktorej sa zdržiavali pacienti bola rovnako pekná, ako tá hosťovská, bledo červené farby stien dráždili jeho oči, no neprestával sa usmievať, keď zbadal pred vchodom do ústavu doktora Morrowa. Zdvorilo sa pozdravili a podali si ruky. Stisk bol obojstranne slabý, ale Charles to nateraz vypustil z hlavy.

- Už vás čakáme, predpokladám, že by ste sa chceli pozrieť na izbu, kde je Caroline. Myslím, že s ňou ešte nebudete chcieť hovoriť, je to tak?

- Áno, máte pravdu, rád by som sa najprv o nej niečo dozvedel, jej minulosť je mne aj vám neznáma, preto musím nájsť niekoho, kto by mi o nej povedal viac. Ale chcem ju vidieť, chcem vidieť, ako sa stravuje, ako vyzerá jej celý deň.

- Nemusíte tu stráviť celý deň pozeraním, cez mriežky dvier, radi vám zaobstaráme videorekordér, totiž každá izba má svoj kamerový systém, a ak chcete môžem vám poskytnúť to čo potrebujete.

- To by bolo skvelé ušetrilo by to veľa času, ale predsa len chcem pri nej stráviť niekoľko hodín.

- Tak ma nasledujte.

Malý muž v šedom saku a nie v bielej pracovnej rovnošate, ako by niekto očakával, sa stratil v hĺbke vchodových dverí, a Charles nasledoval rytmické klopkanie jeho topánok o fialový mramor.

Chodba bola dlhá a v celku dobre zariadená, na pohovkách sedeli niektorí pacienti so sestričkami, iní pozerali rannú šou na NBC, izby, ktoré sa tiahli, ako dlhý pás hradbových okien, vypadali vcelku normálne, až nečakane dobre pre psychiatrickú liečebňu, ale vedel, že v týchto izbách Caroline Theronovú nenájde. Morrow sa zastavil na konci chodby, hneď vedľa sklenených dverí, na ktorých bolo veľkým napísané. VSTUP LEN ZAMESTNANCOM ÚSTAVU. Oproti sa nachádzala druhá miestnosť oddelená drevenou stenou. Bez zbytočných slov vstúpili dnu, Morrow siahol po vypínači, a miestnosť sa rozžiarila bielou farbou. Bola to prázdna miestnosť s niekoľkými syntetickými stoličkami, ktoré boli nasmerované na okno, z ktorého sa klenul výhľad priamo do izby dievčaťa, kvôli ktorej prišiel. Nad ním visel televízor, z ktorého sa prenášal záber z rohu izby namierený na posteľ Caroline, tak aby bol viditeľný najväčší priestor z izby a vchod.

- Pošlem vám po nejakej sestričke kávu a niečo k zjedeniu.

Charles prikývol, a hneď sa posadil. Druhá stolička driemala prázdnotou, zatiaľ si na ňu položil svoje poznámky a niekoľko prázdnych hárkov. V izbe sa nachádzala iba posteľ, na ktorej čelom k nemu sedela Caroline. Mala sklopenú hlavu, zopnuté ruky prevesené cez stehná sa nepohli ani o vlások. S pod plavých vlasov, jej vykúkali viečka, ale jej oči boli zahalené a bez povšimnutia.

Po chvíli do jeho miestnosti vstúpila sestrička a podala mu termosku s kávou. Jednou rukou sa pohrávala rúčkou kuchynského vozíka, na ktorom bolo niekoľko porcií obložených chlebíčkov a kakao. Milo sa na seba usmiali, kým sa stihol znovu otočiť, už bolo počuť škrípanie gumených koliesok po mramorovej dlážke. Vystužené penové dvere v izbe, do ktorej mal práve možnosť pozerať, vstúpila oná sestrička. Na perách sa jej črtal vrúcny úsmev, ale jej ruky sa chvíľkami chveli, a oči ostražito hľadeli na dievča.

Plastikovú tácku položila na operadlo postele, priamo za jej chrbát, miestnosť zaplavila vôňa horúcej čokolády a údeného syra na chlebíčkoch. Sestrička si sebavedomo vydýchla, akoby rozfukovala prameň vlasov a rýchlo sa pobrala s prázdnym vozíkov von z izby. Kvílenie hrdzavých koliesok unášala rýchla chôdza mladej sestry, po chvíli tu bolo len ticho a zatajený dych za oknom do Carolininej izby.

Chvíľu akoby ešte dumala nad rozľahlým tichom, a po niekoľkých minútach doktor Cordell uvidel jej oči. Boli priezračne bledé a ponuré ako hladina jazera. Ich pohľad sa na malý moment skrížil, kým prešla k tácke s raňajkami. Telom sa otočila k oknu, jedna ruka ochabnuto stočená na posteli a druhá roztrasená, ako ruka starej ženy, naťahovala k popraskaným perám horúcu čokoládu v plastikovom poháriku. Dala si tri dúšky, a tentoraz šikovne a rýchlo siahla po chlebíčku, oči jej ostali stále kamenné a bez akéhokoľvek záujmu, teraz už vedel, že to nie je čistá katatónia, je v tom niečo iné, ale nevylučoval, že to dievča prežíva niečo podobné, ako kedysi jeho maličká sestra Jo, z ktorej sa stala úspešná právnička v Bostone.

Zdalo sa, že horúca čokoláda a chlebíček jej dodali silu, jej pery sa málinko roztiahli, a oči letmo pousmiali na prenikajúce lúče slnka do jej komornej izby. Jej telo sa utápalo v slnečnej žiari, jej oči trpezlivo hľadeli, bez akéhokoľvek mrknutia. Teraz bola šťastná, aspoň tak sa doktor Cordell domnieval, mal túžbu ísť za ňou, a pozrieť sa priamo do jej očí, či z temného súmraku nad jazerom sa stalo priezračné nebo. Zaplavil ho pocit nostalgie pri spomienke na Jo, ale aj odhodlanie zobrať tento prípad. Nemalo preňho význam naďalej tu sedieť, aby sa bezmocne ich zúbožené pohľady stretávali a vymieňali si prázdne výčitky.

Musel a šiel za jej minulosťou, k Mary Stevensovej do Chestonu, kde sa jej krátky príbeh vytratil alebo nanovo začal?

Další články seriálu Spiaca kráska:

pošli na vybrali.sme.sk

Diskuze k článku Spiaca kráska (5. kapitola) (0 komentářů)
Jméno:E-mail:
Předmět:
Text:
Kontrolní otázka: 0 + 5 =
Tip: Nechcete stále vyplňovat své údaje a kontrolní otázku? Zaregistrujte se. Pokud již svůj účet u nás máte, přihlašte se.
Příspěvky vyjadřují názor jejich autorů a redakce tohoto serveru nenese odpovědnost za jejich obsah. Vyhrazuje si však právo je odstranit. Nepřijatelné jsou hlavně urážky, vulgarismy, rasismus, nevyžádaná reklama a příspěvky, které nesouvisejí s tématem článku.
© Copyright 2003 - 2024 Peter Sedlařík (Galaxie) | RSS | ISSN 1801-2132